• Návštevy: 1151
Hodnotenie používateľov: 5 / 5
 

Na otázky šéfredaktora Slovenských pohľadov odpovedá Radovan Brenkus.

1. Médiá a politika. Iskrí to medzi vládou a médiami. Kto má pravdu?

Na takto sformulovanú otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, pretože život sa neriadi matematickými pravidlami. Médiá a politika sú jednoducho o ľuďoch. Vláda pozostáva z jedincov obhajujúcich svoje záujmy, to isté platí pre médiá. V prípade konfliktu záujmov, ktorý pozorujeme, by som sa čudoval, keby to medzi vládou a médiami neiskrilo. Na druhej strane názorová platforma konkrétneho média často býva v dostatočnej zhode s politikou vlády a nemožno hovoriť o nejakom iskrení, keď sa médium stáva silným nástrojom ovplyvňovania verejnej mienky prostredníctvom ľudí poplatných predstaviteľom štátu. Vzťah vlády a médií sa neustále mení, pravdu môže mať raz jedna, inokedy druhá strana. Názor občana, pokiaľ nejaký vlastný má, v konečnom dôsledku závisí od neho samého, od jeho zdravého úsudku a zváženia všetkých súvislostí. Túto možnosť hľadania pravdy, typického pre menšinu, by som nepodceňoval. V zásade platí, že médium, považované za nástroj moci, ktorým sa moc propaguje, slúži skupinám jednotlivcov, ktoré ho finančne podporujú. Nemusí to byť vláda. Neexistujú teda odpolitizované médiá, hoci sa mnohé radi vyhlasujú za nezávislé.

2. Médiá a kultúra. Nezáujem médií o kultúru. Máte možnosť verejne sa prejaviť ako spisovateľ – publikovanie v novinách, rozhlase a TV?

Publikoval som v literárnych časopisoch na Slovensku (Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Dotyky, Rak, Knižná revue) i v zahraničí – v Česku (Obrys-kmen, Tvar, Psí víno, Divoké víno, Dobrá adresa), Poľsku (Nadwislocze, Nasz Dom, Akant), USA (White Eagle), na Ukrajine (Literaturna Ukraina). V tomto trende to pokračuje. Záujem printových médií o moju tvorbu akosi rastie, či už formou recenzií taktiež v denníkoch alebo anotácií v komerčných časopisoch. Slovenský rozhlas odvysielal niekoľko poetických pásiem a rozhlasové verzie troch poviedok – Usaďte sa, predstavenie sa končí, Dohoda s diablom a Kliatba zo záhrobia. Pripravuje so mnou decembrovú reláciu Poetissima. Podobne košická STV viackrát informovala verejnosť o mojich nových knihách. Prácu tímu košických redaktorov si vysoko cením, tvoria totiž kvalitné príspevky z oblasti výtvarného, hudobného i divadelného umenia. Vidím záujem médií o kultúru, čoraz väčší počet divákov sa zaujíma o iný druh správ ako katastrofických. Áno, uvítal by som hoci časovo krátky kultúrny blok v rámci hlavných televíznych novín, no neatraktívnosť takéhoto bloku nielen pre súkromné televízie je všeobecne známa. Rovnako by bolo vhodné, keby vznikla poriadna, takto orientovaná pravidelná relácia, ktorá by dokázala objektívne mapovať základný prierez celou slovenskou kultúrou, pretože relácia Umenie 07 tendenčne propaguje prevažne literárnu dielňu z Bagalovho vydavateľstva. Našťastie ako divák mám stále možnosť voľby: čo ma nezaujíma, nesledujem.

3. Médiá a vy. Nerezignovali ste? Čítate, píšete?

Čítam viac ako kedykoľvek predtým, uprednostňujem knihu pred filmom, pretože televízia neponúka také množstvo nekomerčných filmov ako komerčných. Píšem, hoci sporadicky. Som totiž prísny zástanca kvality i voči vlastnej literárnej tvorbe a pravdepodobne toho veľa nenapíšem. Strašné autorské pochybnosti, ktoré sa hromadia a preháňajú hlavou, sú hroziacim prstom, čo mi najviac bráni v publikovaní. Písal by som však, i keby o mne nikto nevedel – už len pre potešenie z objavovania nových svetov, súvislostí, pri ktorých mám (možno mylný) dojem, že nikto o nich netuší. Nerezignoval by som ani v tomto prípade, hoci bývajú slabé chvíľky, keď sa autor domnieva, že nenapíše jediné slovo. Z hľadiska médií, keďže mnohé sú mi priaznivo naklonené, nemám najmenšie právo sťažovať sa, tobôž rezignovať.